Letná škola evanjelizácie

V druhej polovici rýchlo ubiehajúcich prázdnin, konkrétne v dňoch od 9.augusta do 15.augusta 2010, sme sa niekoľkí mladí zo spoločenstva Marana Tha, spolu s mladými z celého Slovenska a sestrami uršulínkami, zúčastnili na Letnej evanjelizačnej škole. Pre niekoho samotný názov môže vzbudiť otázku, čo má Boh a škola spoločné s prázdninami. V duchu hesla, že sa učíme celý život, sme zozbierali posledné omrvinky odvahy a prihlásili sme sa. Prostredie, v ktorom sa to odohrávalo bolo neďaleko Kežmarku, v podtatranskej dedinke Mlynčeky. Všetko sa to konalo pod záštitou katolíckeho tímu Návrat Domov.

Program bol naozaj pestrý. Chvály, ružence, prednášky, tvorivé dielne, sväté omše, a samozrejme aj voľné chvíle. Čas prednášok preveril naše sedacie svaly, ale získali sme skúsenosti na nezaplatenie. Hlavnými prednášajúcimi boli páter Tom Forrest z USA a Noel Chircop z Malty. Ich zápal pre ohlasovanie bol svedectvom sám o sebe.

Aby sme neostali len pri slovách, celé osadenstvo bolo vyslané do terénu. Pre niektorých nový a netradičný spôsob evanjelizácie, bola evanjelizácia na ulici. Piatok poobede sme zavítali do Spišskej Belej a pre mnohých sme boli poriadnym prekvapením. Osobné svedectvá, veselé piesne, radosť z Krista, pantomíma, tanec, farebnosť... To všetko a oveľa viac sme sa snažili odovzdať ľuďom okolo nás. Súčasťou programu bolo pozývať Belančanov na modlitebné stretnutie, Deň zvelebenia, naplánované na nasledujúci deň v miestnej kinosále. Účastníci evanjelizačnej školy mali možnosť slúžiť modlitbou príhovoru. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia odchádzali obohatení, posilnení a s novým zápalom v srdci. Boh konal aj počas tohto času a mnohé ľady sa prelomili.

Na záver by som zhrnula, ako som ja vnímala celý týždeň. Táto evanjelizačná škola ma veľmi obohatila. Chcela som sa naučiť, ako evanjelizovať ľudí, prinášať im Krista, pritom ja sama som potrebovala počuť o tejto radostnej zvesti a byť nanovo zevanjelizovaná. Počas tohto týždňa vďačím Bohu za veľa. Rodinná atmosféra, radosť, nákazlivý úsmev či nové priateľstvá. Verím, že práve tieto priateľstvá ostanú a v Božej pavučine vzťahov na ne ešte natrafím. Naučila som sa ako chváliť Boha celým telom, aj keď niekedy je to nepochopené bláznovstvo. Ale byť bláznom pre Krista sa oplatí, a to dvojnásobne v tejto instantnej a uponáhľanej dobe, kde ľudia sú smädní a hladní po Bohu. Potrebujeme byť soľou a korením pre tento svet. Čím budeme slanší, tým bude svet smädnejší...


Zuzka

 

Galéria