Veľkonočná vigília na Bielu sobotu v KPC bl. Jána Pavla II.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Preto podľa Kristovho napomenutia veriaci s horiacimi sviecami v rukách sa majú podobať ľuďom očakávajúcim návrat svojho Pána. Keď príde a nájde ich bedliť, dá im miesto pri svojom stole. Po dráme Veľkého piatku je Biela sobota určitým kontrastom. Celý tento deň je poznačený tichom, ktoré je plné očakávania a vrcholí radosťou.
Obrady Bielej soboty sme začali slávnostným požehnaním ohňa a paškalnej sviece. Človek, ktorý sa svojím hriechom oddelil od Boha a ocitol sa v tme, potrebuje na návrat k Bohu špeciálne svetlo. Je ním sám Boh, ktorý vychádza človeku v ústrety. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života” (Jn 8,12). Po ďakovnom a oslavnom speve človeka, ktorý jasá nad svojím Bohom sa rozsvietil všetky svetlá v aule a obrady pokračovali litrugiou slova.
V liturgií slova sme si pripomenuli s akou láskou sa o nás Boh staral počas celých dejín spásy. Medzi jednotlivými čítaniami sa spievali žalmy na oslavu Boha. Slávnostné Aleluja - výzva Chváľme Boha! - a evanjelium ako zvesť o Kristovom zmŕtvychvstaní nás pozvali na radostné a trvalé prežívanie spásonosnej prítomnosti živého Boha v našom živote
Treťou časťou obradov Bielej soboty bola obnova krstných sľubov. Kresťan úprimne cíti, že na rozvíjanie svojho krstného povolania - stále viac sa podobať Kristovi - potrebuje ako svoj každodenný chlieb živý kontakt s Bohom. Sv. apoštol Pavol píše: „Všetci, čo sme pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme pokrstení. Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych...“ Zapálením veľkonočných sviec a zrieknutím sa zlého v našich životoch sme si obnovili krstné sľuby.
Po 40 dňovom pôste zaznelo radostné Aleluja! Otec Pavol Fedorko v homilií poukázal na okamih krátkeho smutku nad zonulým, ale veľkej radosti, lebo vedel čo ma prísť. Prirovnal to v krásnom príbehu - anekdote - ako si na smrteľnej posteli žiadala žena do jednej ruky ruženec a do druhej vidličku. Keď sa jej pýtali, prečo práve vidličku, tak odpovedala, lebo očakáva ešte dezert – vzkriesenie. Verím, že to najkrajšie má ešte len čaká . Ako symbol toho, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych veriaci na čele so vzkrieseným Kristom v procesií urobili okruh okolo Komunitno – pastoračného centra bl. Jána Pavla II. a jasavým spevom oznamili aj sidlisku Šváby, že Ježiš Kristus vstal zmrtvych!
Otec Pavol so sviatoťou oltárnou dal vonku požehnanie na všetky štyri svetové strany. Na záver sme zaspievali mariánsku antifónu – Zdravas Kráľovna a odišli s radostnou správou o zmŕtvychstvaní do našich domovov.
